Najlepším prostredím pre učeníctvo je spoločenstvo autentických vzťahov, lásky a prijatia, obrátené smerom von.

SPOLOČENSTVO KRESŤANOV – NÁŠ DUCHOVNÝ DOMOV

Človek nebol stvorený, aby putoval životom osamelo, ale spolu s inými. Hneď v prvej knihe Biblie môžeme čítať, ako Boh vytvára plán pre človeka: nie je dobré byť človeku osamote. A Adamovi stvorí ženu Evu.

Neskôr človek vytváral prirodzené spoločenstvá – kmene, osady, neskôr mestá. Malo to aj praktický význam: v spoločenstve, teda spolu s inými sa dalo ľahšie ubrániť inej skupine, ktorá nebola naladená až tak mierovo.

V spoločenstve spája človeka s inými určité hodnoty alebo záujmy, môže to byť tiež spoločné presvedčenie/viera, pôvod alebo jazyk, atď. Spoločenstvom môže byť rybársky krúžok, môže to byť politická strana atď. Tieto hodnoty sú však dočasné, zamerané na súčasný svet. Je však spoločenstvo, ktorého hlavnou métou sú večné hodnoty, a to je cirkev.

Najlepším prostredím pre učeníctvo je spoločenstvo  plné autentických, úprimných vzťahov založených na podobnej láske, akú mal Kristus. V Biblii sa píše: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Ján 13, 35) Jedna vec je sedieť niekde v kostole ako pasívny divák, a úplne iná vec je učiť sa o Ježišovi vďaka blízkemu spoločenstvu, ktoré ťa dobre pozná a napriek tomu ťa prijíma a miluje. V kontexte takýchto vzťahov a spoločenstva je vždy priestor na otázky. Priestor na skutočné príbehy zo života. Priestor na vyznávanie hriechov a odpúšťanie. Priestor na zúčtovateľnosť. Priestor na povzbudenie. Takého spoločenstvo vytváral pre svojich učeníkov aj sám Ježiš.

Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorí uverili v Ježiša Krista ako Spasiteľa. „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“ (1. Korinťanom 12, 12). Kresťania sú podľa tohto verša jedno telo – tvoria spoločenstvo veriacich, ktorým bola zverená služba a rôzne dary, teda aj rôzne zodpovednosti. Tieto dary nemajú využívať sami pre seba, ale pomocou nich slúžiť iným, slúžiť si navzájom.

Úlohou každého veriaceho, ktorý sa nazýva učeníkom Ježiša Krista je nájsť si spoločenstvo, ktorého bude aktívnou súčasťou. V tomto spoločenstve využije svoje talenty a dary na budovanie Božieho kráľovstva a na službu ostatným. Hovorí sa, že táborák horí jasne, keď sú všetky polená spolu a postupne k nim dokladáme ďalšie. Keď však jedno odložíme bokom, chvíľu síce ešte horí, ale postupne vyhasne. Podobne je to aj s človekom bez spoločenstva: jeho viera postupne ochladne. V dobrom spoločenstve by však plameň viery kresťana nemal nikdy vyhasnúť vďaka vzájomnej láske, povzbudzovaniu a posilňovaniu.

Na zamyslenie a aplikáciu:

• Ako si predstavuješ ideálne spoločenstvo? V čom sa realita vzďaľuje od tvojej predstavy?
• Aký obraz máš v mysli, keď sa povie slovo „cirkev“?
• Ako si hľadal alebo hľadáš spoločenstvo?
• Čo vidíš ako svoju úlohu alebo rolu v spoločenstve, v ktorom sa práve nachádzaš?