Modlitba je tým najosobnejším a najintímnejším darom pre veriaceho človeka, učeníka. Dokonca aj v situáciách, keď sme ako kresťania prenasledovaní či väznení a je nám zobraté Písmo alebo spoločenstvo s inými veriacimi, zostáva modlitba – teda osobný prístup k Bohu Otcovi – ako jediná neodňateľná. To, čo nám dal trojjediný Boh ako privilégium hlbokého vnútorného kontaktu s ním samotným, v západnej cirkvi často redukujeme na racionálne odriekanie slov. Hovoríme o potrebe pravidelnosti modlitby, poznáme rôzne spôsoby, formy, či „žánre“ modlitby (chvály, vďaky, prosby…), no mnohokrát nám uniká jej podstata. Nejde o slová Modlitba je spojením srdca s Bohom, kontaktom nášho ľudského vnútra so Stvoriteľom neba a zeme, vyliatím si duše nášmu Otcovi. Lásku Božiu, ktorá nám je rozliata v srdci skrze Ducha Svätého (Rimanom 5, 5), potrebujeme v tom našom srdci prehlbovať. Preto ak je modlitba len pravidelným a tak trochu povinným, rozumovo-rétorickým cvičením, potom nie je modlitbou podľa Božieho srdca. Ale ak do nej zapojíme našu myseľ, našu dušu, naše srdce i naše telo, potom máme šancu dotknúť sa toho Večného a Nekonečného. V Biblii máme množstvo príkladov skutočnosti, že Bohu záleží viac na srdci ako na presných slovách. Boh nepotrebuje naše modlitby, to my ich potrebujeme. Boh je vševediaci, On vie o všetkých našich túžbach, motiváciách a potrebách skôr ako my. Napriek tomu chce,

Byť s Bohom – počúvať jeho hlas a vnímať jeho prítomnosť – sú kľúčovými zložkami nášho duchovného rastu. Ale ako vnímať Boha? Ktoré z našich zmyslov sú schopné zachytiť neviditeľnú a všetko presahujúcu nekonečnú bytosť? Je to náš sluch? Náš zrak, čuch, chuť, hmat? Boh nie je človek. Jeho nemôžeme vtesnať do nášho obmedzeného sveta. Ako teda môžeme vedieť, že sa s ním vôbec dá komunikovať? Komunikácia s Bohom Biblia jasne hovorí o Bohu ako o osobnom a milujúcom Otcovi. O Bohu, ktorý miluje svoje deti a túži po ich láske. O Bohu, ktorý k človeku hovorí a ktorý človeka počúva. Ale ako Boh k človeku hovorí a ako je človek schopný vnímať ho? Boh nie je obmedzený, a preto k nám môže prehovárať napr.: cez prírodu (ktorú stvoril a ktorá odráža jeho moc) cez iných ľudí (a ich múdrosť a skúsenosti) cez životné okolnosti… Ale najzrozumiteľnejšie k nám prehovára cez svoje slovo: Bibliu. Biblia je jeho listom; slovom, ktoré môžeme čítať. Avšak na to, aby sme jeho hlasu porozumeli, je potrebné mať otvorenú myseľ i otvorené srdce. Bez otvorenej mysle sa pre nás stane Božie slovo iba nezrozumiteľným textom. Bez otvoreného srdca sa pre nás Božie slovo stane iba filozofickou